Konkurenčná činnosť zamestnanca a konkurenčná doložka

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“) v § 83 upravuje obmedzenie inej konkurenčnej činnosti zamestnanca počas trvania pracovného pomeru a v § 83a obmedzenie konkurenčnej činnosti zamestnávateľa po skončení trvania pracovného vzťahu. Osobitná právna úprava, obsiahnutá v príslušných zákonných ustanoveniach chráni zamestnávateľa najmä pred neoprávneným zneužitím informácií, či nekalosúťažným konaním, zneužitím obchodného tajomstva, o ktorých sa zamestnanec pri výkone svojho povolania dozvedel a ktoré majú pre zamestnávateľa podstatný význam a zároveň dôverný charakter.

Zákaz konkurenčnej činnosti počas trvania pracovného pomeru (§ 83)

Podľa § 83 Zákonníka práce môže zamestnanec v pracovnom pomere vykonávať inú činnosť, ktorá má vo vzťahu k činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter len s písomným súhlasom zamestnávateľa. Konkurenčná činnosť nemusí byť činnosť, ktorá je totožná s činnosťou zamestnávateľa, ale ide o takú činnosť ktorá má konkurenčný charakter. Rozhodujúce je, či je takáto činnosť spôsobilá konkurovať zamestnávateľovi, a teda či má k predmetu jeho činnosti konkurenčnú povahu. Pod pojmom iná zárobková činnosť sa rozumie nielen iná činnosť v pracovnom pomere, ale tiež práce vykonávané na základe dohôd, podnikanie na základe živnostenského oprávnenia a aj podnikanie zamestnanca prostredníctvom obchodnej spoločnosti. Iná zárobková činnosť zamestnanca tak predstavuje akúkoľvek zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa a je vykonávaná na rôznom právnom základe. Zárobková činnosť zamestnanca by mala byť spojená s aktívnou činnosťou, a preto za takúto nemožno považovať vlastníctvo akcií alebo majetkový vklad v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nie je spojený s výkonom práce.

Iná zárobková činnosť zamestnanca a jej limity

Výkon inej, konkurenčnej činnosti zamestnanca počas trvania pracovného pomeru, je tak bezpodmienečne viazaný na súhlas jeho zamestnávateľa. Zamestnanec je povinný vyžiadať si písomný súhlas svojho zamestnávateľa vždy ak vykonáva inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti jeho zamestnávateľa. Zárobkovú činnosť, ktorá je obdobná predmetu činnosti jeho zamestnávateľa, ale nemá konkurenčný charakter môže zamestnanec vykonávať aj bez súhlasu svojho zamestnávateľa za predpokladu, že výkonom takejto obdobnej činnosti zamestnanec neporušuje jednu zo základných povinností  zamestnancov ustanovenú v § 81 Zákonníka práce.  V praxi môže byť často problémom zamestnanca takýto súhlas v požadovanej forme od svojho zamestnávateľa získať. Ak zamestnávateľ odmietne zamestnancovi písomne udeliť súhlas na výkon inej zárobkovej činnosti, Zákonník práce mu ďalej neukladá povinnosť odmietnutie súhlasu odôvodniť. Zamestnanec sa tak dôvod, pre ktorý zamestnávateľ súhlas odmietol udeliť nemusí dozvedieť.

Podľa § 83 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže  súhlas, udelený podľa odseku 1 citovaného ustanovenia,  písomne odvolať. V písomnom odvolaní súhlasu je už zamestnávateľ povinný uviesť dôvody zmeny svojho rozhodnutia. Zamestnanec je následne povinný bez zbytočného odkladu zárobkovú činnosť ukončiť, spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.  Pokiaľ by zamestnanec po odvolaní súhlasu zamestnávateľa bez zbytočného odkladu svoju zárobkovú činnosť neukončil, zavinené porušenie tejto právnej povinnosti by mohlo viesť k výpovedi zo strany zamestnávateľa, ale tiež k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Okrajovo možno uviesť, že ak by zamestnanec s dôvodmi zamestnávateľa, pre ktoré mu nebol daný súhlas alebo bol tento odvolaný nesúhlasil, alebo by ich nepovažoval za dostatočné, má možnosť obrátiť sa v predmetnej veci na súd. Bez ohľadu na uvedené, do doby kým súd vo veci nerozhodne, je zamestnanec povinný výkon inej zárobkovej činnosti ukončiť a v tejto nepokračovať.

Zatiaľ čo ustanovenie § 83 Zákonníka práce upravuje výkon konkurenčnej činnosti počas trvania pracovného pomeru, ustanovenie § 83a Zákonníka práce upravuje obmedzenie konkurenčnej činnosti po skončení pracovného pomeru.

Podľa § 83a ods. 1 Zákonníka práce „Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.“

Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec a zamestnávateľ si v pracovnej zmluve môžu dohodnúť tzv. konkurenčnú doložku.

Podstata a platnosť konkurenčnej doložky

Po skončení pracovného pomeru môže zamestnávateľ dohodnúť po zákonom určenú dobu obmedzenie zárobkovej činnosti zamestnanca, ktorá má k činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Podstatou konkurenčnej doložky je zmluvný záväzok zamestnanca, že po určitú dobu, najdlhšie však na jeden rok, nebude vykonávať takú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter. Toto obmedzenie sa vzťahuje tak na predmet podnikania osoby samostatne zárobkovo činnej, ako aj zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. Obsah dohody vyplývajúcej z predmetu konkurenčnej doložky upravenej v Zákonníku práce bude však právne záväzný a rovnako tak i platný len v tom prípade, ak bol zákaz konkurencie dohodnutý priamo v pracovnej zmluve. Pre platnosť takejto dohody je v našom právnom poriadku nevyhnutná existencia pracovného pomeru.

Aby však nebolo dojednanie o konkurenčnej doložke v rozpore s ústavou garantovaným právom na slobodnú voľbu povolania a s Listinou základných práv a slobôd je zamestnávateľ povinný po dobu zákazu vykonávania konkurenčnej činnosti, najdlhšie však na obdobie jeden rok, poskytnúť zamestnancovi primerané peňažné plnenie. Peňažná náhrada za dodržiavanie zákazu konkurencie po skončení pracovného pomeru je obligatórnou, teda nevyhnutnou, súčasťou konkurenčnej doložky. Bez primeranej finančnej náhrady je dojednaná konkurenčná doložka relatívne neplatná.

Náležitosti platnej konkurenčnej doložky

Aby ste predišli možným súdnym sporom či neplatnosti konkurenčnej doložky, musí dojednaná konkurenčná doložka spĺňať náležitosti:

a) musí mať písomnú formu,
b) musí obsahovať presný opis a špecifikáciu konkurenčnej činnosti, na ktorú sa zákaz vzťahuje,
c) musí vymedzovať presný okuh osôb, ktorých sa zákaz týka,
d) musí v nej byť uvedená presná doba zákazu, najviac na 1 rok,
e) musí obsahovať ustanovenie o finančnej kompenzácii.

Výška a splatnosť peňažnej náhrady

Za primeranú peňažnú náhradu v zmysle konkurenčnej doložky sa považuje peňažná náhrada vo výške najmenej 50% priemerného mesačného zárobku. Ustanovenie konkurenčnej doložky tak, ako je obsihanuté v § 83a Zákonníku práce, ukladá zamestnávateľovi povinnosť uhrádzať zamestnancovi peňažnú náhradu za každý mesiac plnenia záväzku. Nárok na finančnú náhradu však nemá zamestnanec, ktorý svoj záväzok poruší,  a to vrátane náhrady za mesiac, v ktorom k porušeniu záväzku došlo, pričom tento nemá nárok ani na náhradu za pomernú časť kalendárneho mesiaca. Takto poskytnuté peňažné plnenie by zakladalo nárok zamestnávateľa žiadať vrátenie poskytnutej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia zamestnanca.  Peňažná náhrada je splatná vo výplatnom termíne určenom zamestnávateľom na výplatu mzdy, a to za predchádzajúce mesačné obdobie, ak sa nedohodlo inak. Výplata peňažnej náhrady spätne má zabezpečiť, aby zamestnávateľ jej dodržanie mohol objektívne posúdiť a aby k jej vyplateniu došlo iba v prípade, ak bol záväzok zákazu konkurencie dodržaný.

V prípade akýchkoľvek otázok nás neváhajte kontaktovať.